Mgr. art. Stanislav Kľúčik
Pred pár rokmi v prítmí skladu kamenných pamiatok múzea Novojičínska, p.o., na Žerotínskom zámku v Novom Jičíne ma hneď svojím tvarom zaujali tri na pohlaď nezaujímavé kamenné stavebno-architektonické prvky. Tieto fragmenty boli nájdené za ohradným múrom kostola Nanebovzatia Panny Márie v Jerlochoviciach, Moravskoslezský kraj, Česká republika. Kostol bol prvý krát písomne spomenutý už v listine pána Oldřicha z Lichtenburka, ktorá je datovaná na 26. Februára 1293. Koncom 14. alebo počiatkom 15. storočia bol kostol goticky prestavaný. V Januári v roku 2023 som teda súbor týchto troch bližšie do vtedy nedefinovaných kusov stredovekých pieskovcových kamenných fragmentov s precízne prepracovanou kamenárskou úpravou podrobil hlbšiemu umelecko-historickému bádaniu.
Prostým prikladaním dvoch lomových plôch oboch menších fragmentov, ktoré kedysi harmonicky dotvárali súčasť azda architektúry bol veľmi podstatným krokom. Citlivý detail v podobe s krížením vrchnej plochy bol priam nedôveryhodný. Lomové plochy oboch menších kamenných fragmentov na cca 85% do seba zapadli, pričom zvyšné percentá predstavovali vydrolené okraje, ktoré sa už z obdobia zániku tohto súboru architektúry nedochovali. Svojou autenticky-rekonštruovanou polohou tak prezentujú dva kolmé na seba nadväzujúce ramená, pričom tu možno usúdiť, že sa môže jednať o ústrednú súčasť kamennej kružby.
Tzv. haptickým sledovaním každého jemného detailu bolo už jednoznačne zrejmé, že sa tu jedná o kružbové fragmenty pochádzajúce z väčšieho celku gotického okna. Vrchná plocha tzv. plochá páska tohto fragmentu bola približne rovnako široká po celej svojej dĺžke z čoho na prvý pohlaď už možno pravdivo usúdiť celkom presnú a vyprofilovanú stredovekú geometriu a istú ruku kamenára. Tretím a najväčším dochovaným kamenným fragmentom bol na prvý pohlaď jednoduchý pozdĺžny kváder s takmer celo-objemovo dochovanou profiláciou, ktorý možno svojím tvarom označiť ako stredový stĺpik, ktorý mohol azda vynášať samotnú hmotu kružby. Najvzdialenejšie protipólne plochy tohto fragmentu: ako lomová plocha a dotyková tzv. sekaná plocha vytvorená stredovekým kamenárom obsahuje: kamenárskym spôsobom vytvorenú drážku tzv. zapustenie, ktoré mohlo azda slúžiť ako lôžko pre osadenie kovového tiahla ktoré upevňovalo rozpon piet kružby a stabilitu stredového stĺpika kružby.
Lomové plochy troch spomínaných fragmentov tak nijak neprezentujú tzv. napojovacie (dotykové) plochy do viac blokovej sústavy okennej kružby, ale boli zrejme iba dokladom o prirodzenej alebo mechanickej deštrukcii monolitnej kamennej kružby z kostola Nanebovzatia Panny Márie v Jerlochoviciach. Nedoceniteľným svedectvom predošlej doby a podpisu na týchto fragmentoch je i dochovaná farebná úprava s dochovanými zbytkami mált, ktoré ju pomôžu azda bližšie zadefinovať a poznať tak približne historické obdobie vzniku alebo ich približnú dotáciu.
Neoddeliteľnou súčasťou mojej reštaurátorskej i kurátorskej práce v múzeu je i tzv. odborný prístup k novodobým prírastkom do fondu pod-zbierky muzea Novojičínska, p.o. Preto spomínanú umelecko-historickú hodnotu týchto dochovaných fragmentov som neopomenul, ale naplánoval tak ďalšie pokusné, no logické dohľadávanie v spomínanej lokalite kostola v Jelochoviciach. Ťažko tu len povedať či sa jednalo o šťastie alebo náhodu. Hľadanie prinieslo pár menších fragmentov, ktoré svojím tvarom už zreteľne na prvý dojem pôsobili ako stredoveký architektonicko-stavebný prvok. V reštaurátorskej dielni som nájdené fragmenty fotograficky zdokumentoval, následne ich haptickým prístupom prezrel a skúmal ich špecifiká. Nájdené kamenné fragmenty som podľa kritického prístupu roztriedil a zadefinoval ako obdobné a možné/prislúchajúce prvky už z vyššie spomenutej kamennej kružby. Lomové a opticky susedné protipólne dochované plochy som citlivo spájal a pokúšal sa tak vytvoriť hypotetickú rekonštrukciu z autentických fragmentov. Niektoré fragmenty vykazovali väčšiu mieru opotrebenia než tie, ktoré boli v autentickej vertikálnej polohe v čase svojho vzniku viac exponované poveternostným vplyvom počasia. Tam kde nepomohli praktické poznatky som musel využiť tie teoretické. Predsa každá stredoveká stavebno-architektonická súčasť ľudského umu pozostávala z geometrie nevynímajúc ani stredoveké kamenné kružby – čím ich možno dnes označiť akousi formou vpísanej „koruny“, ktorá završovala tento architektonický prvok oddeľujúci dom Boží a okolitý svet.
Z hypotetického usporiadania fragmentov v ideálny obrazec bolo zreteľné, že sa jednalo o monolitnú skladbu z jedného bloku kameňa približne o okrajových rozmeroch pre šírku: 120 cm v spodnom rozpätí päty kružby, 100 cm na výšku pričom to možno definovať ako spodok päty kružby s vrcholom cípu kružby. Monolitná hrúbka kamenného pieskovcového bloku je cca do 19 cm.
PhDr. Dalibor Prix, CSc.
Geometricky túto kružbu možno jednoduchšie označiť ako vrcholne alebo neskoro gotickú zo 14. až 15. storočia v našej proveniencii na základe dochovaných znakov. K nim patrí najmä profilácia stĺpika, charakteristická vyžľabenými bokmi čela a polodrážkou na vsadenie zasklenia na exteriérovej strane a ďalej celkovým obrazcom vrcholu kružby. Dvojdielne okno totiž malo obe pretiahnuté časti rozdelené stĺpikom hore zakončené tzv. mníškami. Nad nimi bol kruh s vloženým krížom. Takto vydelené štvrť kruhy nakoniec vyplňovali trojlisty so zaostrenými lalokmi. Dekoratívna zostava pritom niesla symbolické posolstvo: bola zložená zo znamenia kríža, teda nástroja Kristovho umučenia a zároveň znamenia Bohom prisľúbenej večnej spásy ľudstva skrze vieru platnú v celom univerze (vloženie kríža do kruhu). Trojlisty zase svojim počtom naznačovali, že viera v nedeliteľnú Najsvätejšiu Trojicu má platnosť vo všetkých štyroch svetových stranách, pričom súčet dvanástich hrotov trojuholníkov symbolicky zastupoval apoštolov sústredených okolo latentne prítomného Boha-syna zastúpeného ústredným krížom. Obrazec vrcholu kružby z Jerlochovic bol v stredoveku veľmi vzácny, celkovo však zodpovedal obdobiu prehlbujúcej sa viery podnecovanej od poslednej tretiny 14. storočia v strednej Európe zvlášť rádom augustiniánov-kanonikov. Zbor mníchov augustiniánskej rehole pritom od roku 1389 zásluhou pána Beneša z Kravař a z Krumlova pôsobil v susednom Fulneku. Augustiniáni od pána Beneša dostali fulnecký kostol Najsvätejšej Trojice, ku ktorému preukázateľne od roku 1380 patrilo patronátne právo kostola Panny Márie v Jerlochoviciach.
Budúca hypotetická rekonštrukcia tejto stredovekej kamennej kružby bude v blízkej dobe odprezentovaná v múzeu Novojičínska p.o. ako jeden z mnohých zbierkových predmetov tohto múzea.
Fotoalbum
